Viete čítať dáta tokenomiky?

Tokenomika predstavuje extrémne dôležitú súčasť sveta kryptomien (tokenov), ktorej by mal aspoň v základoch rozumieť každý skúsený investor. Zvyčajne býva podrobne vysvetlená v projektovej dokumentácii, alebo v dokumente s názvom whitepaper a mala by poskytnúť predstavu o funkčnosti daného tokenu. V prípade, že má projekt zle nastavenú tokenomiku, čo väčšinou znamená, že sa nezhoduje s produktom projektu, nastávajú problémy. Tie môžu byť pre spoločnosť často až fatálne a komplikácie samozrejme neminú ani investorov, ktorí kryptomenu držia. Už z úvodných viet je vám pravdepodobne jasné, prečo je tokenomika niečo, čo by ste mali chápať. Dnes sa pozrieme na to, ako rozpoznať a identifikovať dobré a zlé tokenomiky projektov.

 

Správne nastavená tokenomika stimuluje „dobré“ správanie používateľov a naopak nevhodné správanie je potláčané. Pod nevhodným správaním si môžeme predstaviť napríklad určitý spôsob zneužívania ekosystému projektu na úkor ostatných používateľov. Vytvorený ekosystém by mal byť prospešný pre samotný produkt projektu a zvyšovať tak atraktivitu tokenu. Existuje množstvo tokenomických modelov, ktoré tieto ideály nespĺňajú a pravdepodobne najhorším príkladom je tokenomika, ktorá je nastavená takmer výlučne v prospech tvorcov tokenu. Kľúčovým aspektom je aj to, že dizajn musí spolu s väčším prijatím tokenu, prinášať aj väčšiu hodnotu.

 

Pozor na najdôležitejšie metriky tokenomiky

 

Medzi najpodstatnejšie metriky pre hodnotenie tokenu a projektu patrí celková ponuka, trhová kapitalizácia a takzvaná plne zriedená hodnota(označovaná ako FDV - Fully Diluted Value). Tieto dáta sú pri väčšine projektov verejne dostupné na portáloch ako coinmarketcap.com, alebo coingecko.com.

 

Trhová kapitalizácia sa rovná súčinu ponuky v obehu a ceny daného tokenu. Ukazuje nám, ako je projekt hodnotený trhom a môže byť signálom potenciálu rastu, ale aj nadhodnotenia.

 

Celková ponuka predstavuje množstvo už vytvorených tokenov, od ktorého sa odpočítavajú spálené tokeny. Je potrebné uvedomiť si, že celková ponuka nie je totožná s maximálnou ponukou, ktorá predstavuje maximálny možný počet jednotiek počas celej „životnosti“ tokenu. Niektoré kryptomeny totiž nemajú konečný počet jednotiek (napr. ETH) a investori tak vedia, že na trh môžu prichádzať nové jednotky, čo má samozrejme zásadný vplyv na cenu. Nie všetky ekosystémy, ktoré nemajú pevne stanovenú maximálnu ponuku, však musíme nutne vnímať negatívne. Existujú totiž rôzne mechanizmy, určené pre spomalenie, alebo zastavenie riedenia ponuky.

 

Poslednou metrikou, ktorú sme spomínali bola plne zriedená hodnota - FDV. Tá sa rovná celkovej ponuke vynásobenej cenou a v podstate ide o trhovú kapitalizáciu projektu, ak by boli v obehu všetky tokeny. Ak je FDV v porovnaní s trhovou kapitalizáciou astronomicky vysoká, signalizuje to, že na trh príde ešte množstvo tokenov. To môže samozrejme veľmi zlé pre cenu tokenu, nakoľko ponuka môže v budúcnosti extrémne prevýšiť dopyt.

 

Sledujte tiež distribúciu a alokáciu tokenov

 

Tieto dáta súvisia najmä so vznikom tokenu a jeho distribúciou medzi držiteľov. Je dôležité, aby boli tieto informácie verejne známe, čo ukazuje, že projekt má v tokenomike jasno a nepripravuje sa na niektorú z praktík scamov. Distribúcia je väčšinou zobrazovaná vo forme koláčového grafu, ktorý v jednoduchosti ukazuje koľko tokenov z celkovej ponuky, ide kam. Sledujeme tu najmä predaj tokenov skorým investorom, verejný predaj tokenov, odmeny napríklad pre staking alebo poskytovateľov likvidity a tiež odmeny pre tím.

Niektoré projekty majú zabezpečené postupné uvoľňovanie tokenov na trh a investori sa tak nemusia obávať prudkých ponukových šokov, kedy na trh vstupujú naraz veľké množstvá nových tokenov. Ideálnym riešením je uzamykanie v smart kontraktoch, ktoré sú verejne dostupné a dajú sa tak pomerne ľahko skontrolovať. Smart kontrakty navyše nie je možné nijak obísť a preto sa nemusíme spoliehať na sľuby zo strany projektu. Týmto spôsobom sa uzamykajú napríklad tokeny skorých investorov, alebo tímu. Práve tieto skupiny držiteľov sú totiž najviac motivované k predaju pri prvom raste ceny, nakoľko svoje tokeny získali lacnejšie, alebo dokonca úplne zdarma (tím).

 

Viete, koľko modelov tokenov poznáme?

 

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že poznáme 2 základné modely tokenov - tokeny s fixnou ponukou a inflačné tokeny. Rozdiel je v tom, či daný token má, alebo nemá maximálnu ponuku.

 

Ako sme si už vysvetlili, pri tokenoch s fixnou maximálnou ponukou je známy konečný maximálny počet jednotiek. Môžeme tu však taktiež pozorovať určitú formu inflácie a tá vzniká napríklad prostredníctvom plánu uvoľňovania tokenov na trh. Pri tejto situácii sa na trh za pomerne krátke obdobie dostáva väčšie množstvo tokenov a ak proces nie je správne prispôsobený dopytu, môže to spôsobiť, že cena tokenu prudko klesne. Ak projekt ponúka napríklad veľmi vysoké (v stovkách až tisícoch percent) úrovne odmien za staking, alebo poskytovanie likvidity, dávajte si pozor. Tieto odmeny môžu lákať veľké množstvo používateľov, ktorí následne budú motivovaní k rýchlemu predaju.

 

Druhým modelom sú takzvané inflačné tokeny, ktoré nemajú konečnú maximálnu ponuku. Výborným príkladom tohto modelu je druhá najväčšia kryptomena Ether (ETH), kde spolu s každým vyťaženým blokom vznikajú nové jednotky. Vyššie sme však spomínali, že kryptomeny bez obmedzenej maximálnej ponuky, nemusia byť niečím zlým a podobne je na tom aj ETH. Jeho vývojári totiž vytvárajú v ekosystéme rôzne deflačné mechanizmy, ktoré by mali v budúcnosti z Etheru urobiť deflačnú kryptomenu. Prebieha tu napríklad náročný proces prechod od Proof-of-Work (PoW) na Proof-of-Stake (PoS) a len nedávno bola implementovaná aktualizácia s označením EIP-1559. Tá zabezpečuje, že pri každej transakcii sa páli časť transakčných poplatkov, čo brzdí inflačný proces. V prípade, že takéto pálenie ETH predbehne vytváranie nových jednotiek, môžeme hovoriť o deflačnej kryptomene. V spojení s rastúcou adopciou to bude pozitívne vplývať aj na cenu ETH a práve tu sa ukazuje, ako je hodnota kryptomeny (tokenu) úzko prepojená s ďalšími aspektami tokenomiky.

 

Užitočnosť tokenu (Utility)

 

Konečne sa dostávame k pravdepodobne najdôležitejšej súčasti tokenomiky a tou je užitočnosť tokenu v ekosystéme celého projektu. Môžeme si predstaviť projekt, ktorý má skvelý produkt, ale token nie je nijak priamo zakomponovaný do jeho fungovania. Na takýto token sa teda nijak neprenáša hodnota produktu a jeho cena nebude pozitívne ovplyvnená ani v prípade úspechu daného produktu. Opačným extrémom sú spoločnosti bez akéhokoľvek zaujímavého produktu, ktoré často tlačia cenu svojho tokenu nahor len prostredníctvom marketingu a hypu.Aj preto skúsení investori varujú trh pre investíciami do tokenov, ako sú napríklad rôzne memecoiny, ktoré často vznikli len ako vtip, či recesia. Vždy sa musíte sami seba opýtať, aké využitie má daný token. Prináša nejakú výhodu? Prichádza s nejakou pridanou hodnotou? Bude sa využívať aj do budúcna? Je tento token zaujímavý pre veľké množstvo používateľov?

 

Ak je využívanie tokenu v projekte nastavené správne, je pravdepodobné, že dokáže zachytiť väčšiu hodnotu produktu, pritiahne do projektu viac používateľov a teda aj väčšie objemy kapitálu. Preto je v najlepšom záujme každého projektu zabezpečiť, aby bol ich token dobre použiteľný.

 

Existuje veľké množstvo tokenov (kryptomien), ktoré slúžia napríklad na zaplatenie transakcií na danom blockchaine, alebo na zaplatenie služby, ktorá je hostovaná na blockchaine. To so sebou prináša prirodzenú formu dopytu, pretože ľudia potrebujú tento token, aby skutočne urobili vec, ktorú urobiť chcú (zaplatiť za transakciu, alebo využiť nejakú službu).

 

Ďalšou formou hodnoty, ktorú na seba môže token prevziať, je riadenie projektu a rozhodovanie o dôležitých aspektoch vývoja spoločnosti.Token sa v týchto prípadoch využíva ako prostriedok pri hlasovaní o ďalších krokoch v projekte. Používatelia môžu prostredníctvom držania tokenov hlasovať napríklad o implementáciách návrhov vytvorených komunitou, alebo aj o uvoľňovaní nových tokenov do obehu.

 

Poslednou užitočnou funkciou, ktorú si predstavíme je využívanie tokenov pri stakingu. Používateľom umožňuje uzamknúť svoje tokeny na určité časové obdobie a získať za túto činnosť konkrétny výnos. Z trhu sa tak stiahne časť ponuky tokenov. Väčšina stakingových mechanizmov je navrhnutá tak, aby bol blockchain robustnejší a ďalšie sa používajú výhradne ako forma generovania nových tokenov.Zaujímavá je aj forma stakingu, pri ktorej sa týmto používateľom prerozdeľujú príjmy z daného produktu. Napríklad pri decentralizovanej burze SushiSwap takto získavajú percentá z vygenerovaných poplatkov na burze.

 

Poďme si to celé ešte raz zdrhnúť

 

Ako už teraz viete, tokenomika zohráva v kryptomenových projektoch zásadnú úlohu a doslova rozhoduje o budúcom úspechu, či neúspechu spoločnosti. Aj výborný projekt s najlepším produktom môže zlyhať, ak stimuly zo strany tokenomiky nie sú v súlade s týmto produktom a ak tokenomika nedokáže reflektovať rastúce využívanie produktu.

Na druhej strane si musíte dávať veľký pozor na projekty bez akéhokoľvek produktu, služby, či pridanej hodnoty, ktorá bude zaujímavá pre veľké množstvo používateľov. Ak má projekt iba token na riadenie bez akýchkoľvek ďalších prípadov použitia, môže byť výhoda obmedzená. Token by mal jednoducho zachytávať čo najväčšiu možnú časť hodnoty produktu, alebo služby.

 

Pozor si dávajte aj na projekty s nejasnou distribúciou tokenov a tiež tie, pri ktorých väčšinu tokenov vlastnia skorí investori, alebo tíma nie je vopred dané, ako budú na trh uvoľňovať nové jednotky. Tokenomika je pomerne zložitá disciplína, ale pri znalosti týchto základov sa určite budete vedieť lepšie vyhnúť zlým investíciám.

Kontakt

Máte nejakú otázku? Spýtajte sa nás a čoskoro sa vám ozveme.

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.