SPRAVODAJSTVO

Vo svete kryptomien sa pomerne často stretávame so situáciou, kedy sa ich ľudia snažia porovnávať s bežnými národnými menami štátov. Niet sa čomu čudovať, nakoľko sa jedná o najbežnejší prostriedok výmeny, s ktorým sa počas svojho života dostávajú do kontaktu. V týchto debatách sa možno dočítať aj o tom, že fiat meny sú lepšie a bezpečnejšie, nakoľko ich riadi a kontroluje štát. Tento argument je extrémne zaujímavý a to najmä preto, že v skutočnosti sa jedná o ich pravdepodobne najväčšiu nevýhodu. Často sa však schováva za „neškodnú“ infláciu a naplno sa zvykne prejaviť až po príchode väčšej krízy. Dnes sa preto pozrieme na veľmi aktuálnu tému a historické okamihy, ktoré doslova vyzliekli fiat meny donaha a množstvu ľudí otvorili oči.

Obyvatelia povojnového Nemecka by vedeli hovoriť

Nemecko (nebudeme sa vŕtať v historických názvoch tohto štátu, ide o pointu) sa počas prvej svetovej vojny rozhodlo pristúpiť k zrušeniu zlatého štandardu, ktorý slúžil ako krytie pre národnú menu. Chceli tak získať likviditu pre financovanie zbrojenia a ich plánom bolo to, že tieto fiktívne prostriedky vykryjú prostredníctvom reparácii po vyhratej vojne. Výmenný kurz ríšskej marky voči doláru sa takmer okamžite prepadol zo 4,2 na 7,9 a to bola iba ochutnávka toho, čo nemeckú ekonomiku čakalo.

Plány na vyhratie prvej svetovej vojny nevyšli podľa predstáv Nemecka a víťazné štáty si naopak uplatňovali vojnové reparácie voči nim. Tieto dlhy si samozrejme nemohli dovoliť splácať a pre udržanie domácej ekonomiky navyše naďalej tlačili obrovské množstvo nových peňazí. To všetko bez akýchkoľvek podkladových aktív, ktoré by tento proces kryli. V roku 1919 sa výmenný kurz dostal na úroveň 48 mariek za dolár a situácia naďalej eskalovala. Koncom roka 1922 sa Nemecko dostalo do situácie, kedy ich národná mena prakticky úplne stratila hodnotu a kurz voči doláru bol 7 400. Pre lepšiu predstavu, cena jedného chleba v Berlíne medziročne (1922-1923) vzrástla zo 160 mariek na neuveriteľných 22 miliárd mariek! Áno, jedného chleba! Dolár ste v tomto čase mohli nakúpiť za približne 4 bilióny (to je 12 núl za štvorkou) mariek.

Pre ďalší príklad nemusíme ísť ďaleko - Maďarsko

Po prvej svetovej vojne sa rozpadla aj Rakúsko-uhorská ríša, ktorej súčasťou sme boli aj my. Medzi nové štáty, ktoré vzišli z jej následného rozdelenia patrilo aj Maďarsko, ktoré však malo už od svojho vzniku problémy s riadnou správou krajiny. Podobne ako v Nemecku sa rozhodli vyriešiť finančné problémy prostredníctvom bezhlavého tlačenia peňazí. Výmenný kurz národnej meny voči doláru na úrovni 5 kronen (vtedajšia maďarská mena) pred vojnou sa stal minulosťou a v roku 1924 ste na nákup 1 dolára potrebovali 70 000 kronen. Krajinu to dokonca prinútilo k zmene (názvu) domácej meny na pengo, pričom 1 pengo sa rovnalo 12 500 kronen.

Situácia sa ešte viac zhoršila po druhej svetovej vojne, v ktorej bolo Maďarsko jedným z hlavných bojísk a vojna tam prakticky kompletne zničila priemysel. Vláda opäť pristúpila k stimulácii ekonomiky prostredníctvom tlačenia nových peňazí. Všetko sa im samozrejme vymklo spod kontroly natoľko, že tovar, ktorý stál v roku 1945 necelých 400 pengo, sa v roku 1946 predával za 1 septilión pengo (jednotka a 42 núl). Ekonomika sa dostala kvôli hyperinflácii do stavu, kedy ceny rástli o 150 000% denne a pre vládu už dokonca nemalo význam vyberať dane, lebo prostriedky, ktoré vybrali, ďalší deň už nemali prakticky žiadnu hodnotu. Po niekoľkých ďalších výmenách meny, aby sa s ňou vôbec dalo pracovať, sa nakoniec dostali k dnešnému forintu. Ten bol vydaný vo výmennom kurze za 400 kvadriliónov (24 núl) pengo.

V rýchlosti spomeňme aj bývalú Juhosláviu a Zimbabwe

Opäť sa jednalo o krajiny, ktorá boli destabilizované v dôsledku dlhoročných geopolitických konfliktov. Juhoslávia sa do histórie zapísala druhým najdlhším obdobím hyperinflácie (22 mesiacov) a dinár sa za niekoľko rokov dostal z pohľadu výmenného kurzu voči doláru z 15 na 1370. Inflácia tu kulminovala v roku 1994 na úrovni 313 miliónov percent. Pre zaujímavosť, za hyperinfláciu sa považuje už úroveň 50%. Mena oficiálne skolabovala 6. januára 1994.

Za štát, ktorý za posledných 20 rokov zažil jednu z najbrutálnejších hyperinflácii môžeme určite považovať Zimbabwe. Ich ekonomika bola v hlbokých problémoch už roky pre hyperinfláciou v roku 2007. V jej posledných štádiách musela vláda pristúpiť k úplnému ukončeniu používania štátnej meny a tovary/služby ste mohli nakúpiť iba za cudzie meny.

Všetko sa to stalo príliš dávno, alebo veľmi ďaleko? Počkajte...

Medzi štáty, ktoré prešli podobnou skúsenosťou ako vyššie uvedené, by sme mohli zaradiť aj Venezuelu, Čile, Peru, Argentínu a Angolu. Vo všetkých z nich si samozrejme dôsledky straty hodnoty fiat peňazí odniesli najviac bežní pracujúci obyvatelia, ktorí v skutočnosti ako jediní vytvárali reálne hodnoty. Tie však boli následne nútení vymieňať za protihodnotu (mzdu), o ktorej správne fungovanie sa mali starať predstavitelia ich vlád a tu sa dostávame k hlavnému problému.

Fiat meny sú závislé na správe a rozhodnutiach konkrétnych ľudí, ktorí majú svoje vlastné záujmy. Tie sa však často ani zďaleka nezhodujú so záujmami obyvateľov. Ak sa vám zdá, že v našich zemepisných šírkach a v súčasnosti nič podobné nie je možné, tak ste pravdepodobne na veľkom omyle. Áno, nežijeme tu pod nadvládou diktátorov, ktorí si môžu robiť čo chcú, ale tlačenie ničím nekrytých peňazí prebieha neustále a v obrovských objemoch. Vyspelosť západných ekonomík a spolupráca medzi jednotlivými štátmi do istej miery zaručuje, že prípadné problémy by sme dokázali rozložiť geograficky a v čase o niečo lepšie, ale v princípe môžeme byť od hyperinflácie vzdialení iba jedno zlé rozhodnutie.

Aktuálne túto hrozbu ešte viac podčiarkuje súčasná situácia na európskom kontinente, kde Rusko ako agresor rozpútalo otvorený vojenský konflikt na Ukrajine. Kto z vás si vedel pred mesiacom predstaviť, že u nášho suseda bude vojna, ktorá z krajiny vyženie milióny utečencov? Kto si vedel predstaviť, že Rusko uzavrie trh s akciami, zvýši úrokové sadzby na 20% a zakáže vyvážanie hotovosti nad 10 000 dolárov? Kto čakal, že nám bude hroziť odstrihnutie od dodávok strategických surovín z Ruska, ktoré by mohlo spôsobiť kolaps všetkých zasiahnutých ekonomík?

Práve preto sa podporovatelia kryptomien nespoliehajú na fiat meny, ktorých stabilita visí na rozhodnutiach politikov. Sú samozrejme volatilné, nakoľko sa stále jedná o pomerne mladý a malý trh. Jediné na čo sa však musíme pri kryptomenách spoliehať je matematika a tá funguje vždy rovnako. Nezaujíma ju kto ste, odkiaľ ste a ani koľko máte peňazí. V tom spočíva skutočná sila a jedna z hlavných výhod kryptomien.