SPRAVODAJSTVO

Kryptomenový trh je prakticky už od svojho vzniku priestorom, ktorý rôzni podvodníci využívajú vo svoj prospech. Ich primárnou taktikou je zneužívanie slabej informovanosti používateľov a lákanie na rozprávkovo rýchle zbohatnutie. Zameriavajú sa najmä na nových a neskúsených investorov a obchodníkov, ktorí nedokážu rozlíšiť, či sa jedná o relevantný projekt alebo podvod. S množstvom podobných scamov sme sa stretli aj v našich zemepisných šírkach a niektoré dokonca na našom území operujú dodnes.

Existuje zaručený spôsob, ako tieto nekalé praktiky odhaliť a vyhnúť sa tak zbytočným problémom, alebo strate finančných prostriedkov? Nie je to tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Bezchybný nástroj na odhaľovanie podvodov určite neexistuje a niektoré projekty navyše nemusia byť podvodom a sú iba zle riadené. Vieme sa však pozrieť na spoločné znaky (red flagy – červené vlajky), ktoré vás pomerne spoľahlivo informujú o tom, v akej kondícii je daný projekt a či by mohlo ísť o scam.

Aktivita na trhu

Podvodníci často zneužívajú fakt, že vytvorenie vlastnej kryptomeny (tokenu) je doslova otázkou niekoľkých hodín. Jednoducho si vytvoria kryptomenu, vymyslia si okolo nej (často fiktívny) projekt a hurá do predaja. To, či je o kryptomenu reálny záujem vieme našťastie zistiť pomerne rýchlo. Stačí sa pozrieť na aktivitu spojenú s jej obchodovaním na trhu.

Ako jednu z prvých vecí by ste sa preto mali pozrieť na to, kde sa s danou kryptomenou obchoduje. Ak sú to iba decentralizované burzy (DEX) ako Uniswap a PancakeSwap, môžeme to považovať za red flag. Vzhľadom na ich decentralizovanú povahu neexistujú pre uvedenie kryptomeny na takúto burzu v podstate žiadne požiadavky. Decentralizované burzy nemajú prepracované spôsoby overovania projektov a dá sa povedať, že sa spoliehajú na to, že vo výsledku najlepšie rozhodne samotný trh.

Niektoré nové projekty začínajú tým, že ich kryptomena je obchodovaná najprv na DEX a následne po získaní istej relevancie sú zalistované aj na renomované centralizované burzy (CEX). Ani to, že sa kryptomena obchoduje na veľkej centralizovanej burze však 100% nezaručuje, že sa na nej nemôžete popáliť. Dobrým príkladom je kryptomena SHIBA INU, ktorá je zalistovaná na burze Coinbase a Binance napriek tomu, že projekt zatiaľ nepriniesol nič hodnotné. Burzy sú spoločnosti, ktorých hlavným cieľom je samozrejme vytváranie zisku a ak vidia potenciál veľkých objemov obchodovania, sú pravdepodobne ochotné zľaviť zo svojich nárokov na kvalitu projektu. Je rovnako dôležité sledovať aj to, či je kryptomena zalistovaná na „kvalitnej burze“ (FTX, Binance, Coinbase), alebo na burze, ktorá je známa slabšou úrovňou preverovania projektov (HitBTC, Latoken).

Ďalšou metrikou, ktorú by sme si mali určite všímať, sú objemy obchodovania kryptomeny. Nízke objemy obchodovania sú veľmi zlým znakom prakticky akejkoľvek kryptomeny. Ak projektu tieto objemy v čase výrazne poklesli, väčšinou to značí, že záujem zo strany investorov a obchodníkov klesá a určite to má svoj dôvod. Zároveň to samozrejme znižuje úroveň likvidity danej kryptomeny a pre investorov tak môže byť omnoho ťažšie nakupovať, či predávať.

Určite netvrdíme, že projekty a kryptomeny, ktoré nie sú zalistované na žiadnej burze, alebo sú zatiaľ obchodované iba na decentralizovaných platformách, musia byť podvodom. Každý projekt niekde začínal a podobná investícia v úvodných fázach môže pri správnom výbere investorovi priniesť zaujímavé zhodnotenie. Jedná sa však o omnoho rizikovejšiu investíciu a ako k takej by k nej mal investor aj pristupovať.

Tokenomika

Dôležitou vecou, na ktorú by ste sa mali pri skúmaní projektu pozrieť je trhová kapitalizácia kryptomeny. Jedná sa o súčin celkovej ponuky v obehu a aktuálnej ceny aktíva. Práve podľa tejto metriky sú kryptomeny zoradené aj na známych krypto analytických portáloch (napríklad CoinMarketCap a CoinGecko). Trhová kapitalizácia vám môže ukázať, či sa kryptomena nachádza v rozsahu, ktorý indikuje ďalší potencionálny rast, alebo sa dá považovať za nadhodnotenú. Znakom nadhodnotenia môže byť napríklad trhový strop, ktorý vysoko prevyšuje všetky podobné projekty. Na druhej strane, projekty s nižšou trhovou kapitalizáciou v kombinácii s vysokými objemami obchodovania sa môžu javiť ako správna voľba. Je však potrebné zvážiť množstvo ďalších faktorov.

Väčšina kryptomien má vopred a pevne ohraničený maximálny počet, čo znamená, že nové je možné vytvárať/ťažiť, kým sa nedosiahne toto číslo. Napríklad pri Bitcoine je to 21 miliónov kusov a my tak s istotou, ktorú garantuje jeho kód vieme, že ich nikdy viac nebude. Tento konečný počet dáva Bitcoinu úroveň vzácnosti – obmedzená ponuka tlačí na rast ceny. Druhá najväčšia kryptomena, Ether funguje úplne inak a nemá konečný počet jednotiek. Ethereum však do svojho ekosystému implementovalo mechanizmy, ktoré sa starajú o pravidelné pálenie ETH a tie by sa mali postarať o postupné znižovanie úrovne inflácie (v budúcnosti až do deflácie). Kryptomeny s neobmedzenou ponukou tak nemusia byť vyslovene zlé, ak majú správne nastavené nástroje. Pre investora je dôležité, aby trh neriadene nezaplavovala nová ponuka, ktorá má negatívny vplyv na cenu.

Jedným z kľúčových faktorov je aj množstvo kryptomeny v obehu (v cirkulácii). Mnoho projektov má túto metriku na nízkych úrovniach a môže to znamenať, že trh stále zaplavuje nová ponuka, ktorá tlačí na pokles ceny. Tempo, ktorým sa toto číslo každoročne zvyšuje, je symbolickou infláciou ponuky. Vyššia inflácia ponuky by mohla viesť k pomalšiemu rastu cien, pretože ponuka sa rýchlo „zriedi“.

Veľký počet projektov má svojich privátnych investorov, ktorí ich výmenou za lacnejšie tokeny podporovali v úvodných fázach. Tí majú často svoje tokeny zamknuté na určité obdobie, počas ktorého s nimi nemôžu voľne nakladať (predávať). Ako investor by ste sa určite mali zamerať na získanie informácií o budúcom odomykaní týchto objemov, nakoľko sa jedná o ďalší faktor, ktorý zvyšuje ponuku a môže brzdiť rast ceny. Ak by bola krivka odomykania tokenov príliš prudká, mohlo by to spôsobiť ponukový šok a cena by mohla pomerne prudko spadnúť. Stáva sa to najmä v situácii, kedy majú privátni investori veľmi veľké zisky, ktoré ich tlačia do predaja a projekt môžu vidieť iba ako rýchly spôsob zbohatnutia.

Distribúcia tokenov

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak väčšinu objemu kryptomeny drží spoločnosť, ktorá ju vydala, alebo jej tím, považujeme to za veľký red flag. Na mieste je otázka – na čo potrebujú tak veľké množstvá vlastnej kryptomeny? Vlastniť určité percento je samozrejme normálne a spoločnosť to motivuje v plnení stanovených cieľov, nakoľko ju následne môžu využiť podľa vlastných rozpočtových potrieb. Ak však od začiatku vlastnia veľkú časť celkovej ponuky, môžu tak robiť so zámerom predaja, bez ohľadu na prudký pokles ceny (Pump and Dump).

Ak je to možné, distribúciu tokenov si vždy overujte priamo na blockchaine a nie iba na oficiálnych stránkach projektu. Ak odhalíte rozpory medzi tým, čo majú uvedené na webe a údajmi na blockchaine (nie je to neobvyklé), zvýšte obozretnosť. Blockchain nikdy neklame a tieto údaje môžete nájsť prostredníctvom služieb rôznych blockchainových prieskumníkov (napríklad pre ethereové tokeny je to Etherscan). Môžete sa tak pozrieť na peňaženky všetkých vlastníkov danej kryptomeny, identifikovať investorov a tím, pozrieť sa či predávajú a či majú svoje kryptomeny nejak časovo uzamknuté. Ak môže tím okamžite predávať veľké objemy, jedná sa o ďalší red flag.

Jedným z populárnych trendov v tomto roku je účtovanie „dane“ pri predaji kryptomeny. Ak teda používateľ kryptomenu predá, strhne sa mu poplatok napríklad 10%, ktorý je následne (pomerne podľa objemu) rozdistribuovaný medzi zvyšných holderov. Podobné praktiky predstavujú veľký výkričník, nakoľko relevantné projekty nepotrebujú takéto smiešne mechanizmy, ktoré stimulujú používateľov v držaní kryptomeny.

Memecoiny a podobné „lacné“ kryptomeny

Noví retailoví investori sú často oklamaní v názore, že kryptomeny s nízkou cenou (napríklad 0,0000001$) sú podhodnotené a predstavujú skvelú príležitosť rýchleho zárobku. To však ani zďaleka nie je pravda a je potrebné uvedomiť si, že trhová kapitalizácia má v rovnici aj celkový počet kusov v obehu. Tým, že niekto vydá kryptomenu s obrovskou zásobou (často v miliardách kusov), dokáže dostať jej cenu na úroveň, ktorá v neskúsenom investorovi budí dojem obrovského potencionálneho zhodnotenia.

Túto techniku využívajú aj populárne memecoiny (napríklad SHIBA INU a SAFEMOON), ktoré razia doslova bilióny kusov za extrémne nízku cenu. Neinformovaní drobní investori si následne myslia, že za 10$ si nakúpia veľké množstvo tokenov a ak jeho cena vystrelí napríklad na 1$, budú z nich okamžite milionári. Pozor spoiler – to sa nestane! Jedná sa väčšinou o tých istých investorov, ktorí tvrdia, že Bitcoin je už „príliš drahý“ výlučne na základe skutočnosti, že za 10$ si kúpia iba zlomok Bitcoinu. Projekty vždy porovnávame na základe trhovej kapitalizácie a nie na základe ceny kryptomeny.

Tím

Práve tím predstavuje jeden z kľúčových faktorov budúceho úspechu kryptomenového projektu. Títo ľudia sú zodpovední za plnenie záväzkov spoločnosti a dá sa predpokladať, že si svoju dobrú reputáciu nebudú chcieť pokaziť. Krypto projekty často zverejňujú informácie o členoch tímu priamo na svojom webe a niektoré ponúkajú aj odkazy na ich profesné kanály (napr. LinkedIn), kde sa môžete dozvedieť o tom, čomu sa v minulosti venovali a čo dokážu. Často sa stáva, že tieto informácie sú rôzne prikrášľované, alebo dokonca úplne nepravdy, čo sa samozrejme opäť predstavuje red flag.

Nie je vôbec výnimkou, že členovia tímu boli v niektorých prípadoch priamo zodpovední za hacknutie platformy a krádež finančných prostriedkov (tzv. „inside job“). Projekt s anonymnými členmi tímu a vývojármi tak môže vyvolávať pochybnosti, nakoľko títo nebudú v prípade pochybenia čeliť žiadnej kritike a verejnému tlaku. Naopak, ak sa za projekt verejne postavia známe osobnosti (nehovoríme o influenceroch, ale napríklad o osobnostiach z IT a krypto prostredia), určite je to dobré znamenie. Samozrejme existuje aj mnoho anonymných vývojárskych tímov, ktoré stoja za kvalitnými projektami – najlepším príkladom je asi Satoshi Nakamoto, ktorí sa rovnako rozhodol ostať v anonymite.

Okrem iného môžete sledovať aj inú aktivitu členov tímu a to najmä v online priestore. Ich správanie môže signalizovať to, či sa jedná o profesionálov, ktorí to myslia vážne, alebo ich viac zaujíma napríklad krátkodobý pohľad na cenu ich kryptomeny. Analyzovať môžete aj ich komunikáciu – nekomunikujú vôbec, správajú sa neprofesionálne, špekulujú o cene tokenu? To môže byť zlé znamenie. Ak sú však naopak komunikatívni, snažia sa pomôcť pri odpovediach na otázky, sú trpezliví pri nových členoch a snažia sa napríklad vzdelávať, môžete byť pravdepodobne o niečo kľudnejší.

Roadmapa

Roadmapa predstavuje zjednodušený plán vývoja projektu, ktorý je prenesený na časovú osu. Je často viditeľná aj na webovej stránke krypto projektu, alebo je súčasťou whitepaperu. Pri hodnotení roadmapy projektu si treba všímať hneď niekoľko vecí. Prvým krokom zvykne byť overenie toho, či sa im v minulosti darilo riadne a načas plniť úlohy, ktoré si stanovili. Ak nie, treba sa snažiť zistiť prečo a tu výnimočne netreba byť príliš prísny. Niektoré tímy môžu byť v začiatkoch projektu príliš optimistické ohľadom načasovania určitých krokov a tie si môžu jednoducho iba vyžadovať trochu viac času. Síce to hovorí o ich schopnosti odhadovania náročnosti procesov, ale nemusí to nutne znamenať, že by sa muselo jednať o podvod. Je dôležité najmä to, aby naplánované veci skutočne dodávali a ak to robia načas, je to samozrejme ešte lepšie.

V tomto smere je veľmi dôležitá transparentnosť. Niektoré projekty pravidelne zverejňujú svoje kódy na verejných úložiskách, akým je napríklad Github (čo je však možné iba pri niektorých typoch projektov). Ak však projekt nesplnil hneď niekoľko míľnikov bez toho, aby to relevantne vysvetlil, môže sa to pravdepodobne opakovať aj pri budúcom vývoji.

Je dôležité sledovať aj to, aké typy plánov má daný projekt. Ak je napríklad jediným plánom projektu pre daný štvrťrok zalistovanie na burze, môže to znamenať, že tím nemá žiadne hodnotovo orientované plány a jednoducho chce, aby komunita nakupovala ich kryptomenu v očakávaní zalistovania na centralizovanú burzu, čo môže zvýšiť cenu. Podobné ciele ukazujú, že projekt sa zaujíma viac o expozíciu (zviditeľnenie) a nie o budovanie užitočného a hodnotného produktu.

Medzi typmi cieľov, ktoré by sme mali v roadmapách vyhľadávať sú napríklad inovácie protokolov s pridanou funkcionalitou, vylepšenia škálovateľnosti, alebo iné integrácie blockchainu a protokolu. Ciele jednotlivých projektov sú samozrejme veľmi špecifické a určite sa líšia, ale musia byť zamerané na zlepšenie koncového produktu. Ciele a plány typu „Získame retweet od Elona Muska“ ukazujú zmýšľanie tímu a neveštia nič dobré.

Partnerstvá

Zaujímavé a úspešné projekty majú väčšinou uzavreté partnerstvá s inými známymi spoločnosťami a môže sa jednať o dobré znamenie. Často však sledujeme, že podvodníci tento fakt zneužívajú a na svojich stránkach zverejňujú fiktívne informácie o partnerstvách. Ak je v projekte uvedené, že spolupracujú s Ethereom, alebo Binance, môže to znamenať, že v skutočnosti iba vytvorili svoju kryptomenu na blockchaine Ethereum, alebo Binance Smart Chain. Na podobne „prázdne“ partnerstvá (o ktorých často druhá strana ani nemusí vedieť) si treba preto dávať extrémny pozor a mali by ste si urobiť vlastný prieskum toho, aké sú skutočné podmienky daného partnerstva.

Samostatnou kategóriou sú rôzne ocenenia z konferencií a summitov. To, že projekt získal nejaké ocenenie vôbec nemusí značiť jeho relevanciu. Niektoré z týchto podujatí idú rovnako výlučne za ziskom a pre získanie ocenenia sa stačí stať ich partnerom (čítajte; stačí im prispieť na daný ročník). Znie to neuveriteľne? Môžeme pokojne pritvrdiť a povedať, že niektoré dokonca rozposielajú v rámci kampaní e-maily stovkám (možno tisícom) krypto spoločností a ponúkajú im vopred zaplatené výhry ocenení. V extrémnych prípadoch si môžete vymyslieť aj názov kategórie a ocenenia, ktoré pod ich hlavičkou vyhráte. Relevantné projekty nezaujímajú rôzne fake ocenenia, ale iba kvalita ich koncového produktu, ktorú následne ocenia jeho používatelia. Podvodníci sa budú podobnými „úspechmi“ chváliť doslova všade, lebo je to jediné, čo majú.

Mimoriadne vysoké výnosy

Chamtivosť je bohužiaľ jednou z najsilnejších motivácii investorov. Aj preto sa jej zneužívanie stalo pravdepodobne najvyužívanejšou technikou podvodníkov. Tu si stačí pamätať jedno – ak sa niečo zdá byť príliš dobré na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to tak je. Do tejto kategórie patria aj všetky Ponzi schémy, pri ktorých sa novo prichádzajúci používatelia skladajú na odmeny tých nad nimi a najmä na odmeny pre zakladateľov.

Pridaj sa do VIP skupiny a získaj náskok pred ostatnými! VIAC INFO TU.

Tieto praktiky sa postupne čoraz lepšie kamuflujú a najnovšie sledujeme ich obrovský výskyt najmä v odvetví DeFi. Rôzne protokoly tu sľubujú obrovské hodnoty APY (ročného zhodnotenie), ktoré sa však snažia udržať iba na základe hyperinflácie, nakoľko trh neustále zaplavujú novými tokenmi. Podobné systémy samozrejme nie sú dlhodobo udržateľné a skôr či neskôr to niekto zaplatí. Jedná sa preto skôr o hru na Čierneho Petra. Protokoly, ktoré hrajú s používateľmi podobné nečestné hry je našťastie pomerne jednoduché identifikovať. Často sa jedná o absolútne kópie relevantných platforiem (napr. Pancakeswap) a jediné čo sa zmení je token danej platformy a to, že APY nie sú fixné a menia sa napríklad aj každý deň.

Kódy a audity

Väčšina aplikácií pre kryptomeny je zapísaná v kóde (smart kontrakte), ktorý sa následne exekuuje na blockchaine. Vývojári si môžu vybrať či chcú, aby sa jednalo o otvorený (open source), alebo uzavretý kód (closed source). Výhodou softvéru s otvoreným zdrojovým kódom je to, že ktokoľvek môže vidieť a overovať daný kód a dokonca navrhovať zmeny na odstránenie „zadných vrátok“ a ďalších zneužiteľných chýb. Otvorený zdrojový kód je bezpečnejší, pretože chyby a zraniteľnosti sú viditeľné pre všetkých a je možné ich riešenie. Väčšina projektov s otvoreným zdrojovým kódom ho aktualizuje na stránke Github. Výhodou je aj to, že sa môžete pozrieť na aktivitu vývojárov daného projektu.

Niektorí vývojári sa rozhodnú, že do svojho kódu nebudú púšťať verejnosť a nemusí sa jednať o niečo, čo by malo byť vnímané negatívne. Pri istých typoch kódu sa dokonca jedná o nevyhnutnosť, ktorá spoločnosť chráni napríklad pred kopírovaním kódu, alebo poskytovaním komplexnejšieho náhľadu do štruktúry platformy pre hackerov.

Zaujímavou a dôležitou súčasťou vývoja krypto aplikácií a platforiem je komplexná analýza kódu treťou stranou, tzv. audit. Ten by mala vykonávať renomovaná a nezávislá organizácia. Predstavuje to kvalitnú substitúciu pri projektoch, kde nie je možné z rôznych dôvodov (popísaných vyššie) kód zverejniť. Auditom by mali prejsť najmä projekty, cez ktoré budú prechádzať veľké objemy financií a dát používateľov – napríklad platformy pre pôžičky na DeFi, alebo burzové platformy. Audit od renomovanej spoločnosti môže investorom a používateľom poskytnúť potrebnú mieru dôvery, ale treba povedať, že ani auditovaný kód nemusí byť dokonalý. V prvom rade to ukazuje ochotu tímu poskytovať svojim používateľom bezpečné služby. Absencia auditu môže byť signálom, že kód nie je bezpečný.

Komunita

Silná komunita môže projektu výrazne pomôcť v získavaní popularity a to aj v prípade, že ich kryptomena nemá žiadne relevantné využitie. Mnoho podozrivých (jemne povedané) projektov sa snaží navodiť ilúziu silnej komunity a nalákať tak nových kupujúcich. Followerov na sociálnych sieťach a „lajky“ si môže kúpiť každý. Na sociálnych sieťach však viete pomerne jednoducho rozlíšiť, či sa jedná o reálne zapojenie skutočných používateľov, alebo kúpenú aktivitu. Napríklad stránka na Twitteri s tisíckami sledujúcich, ktorá má pri príspevkoch iba niekoľko reakcií, je veľmi podozrivá.

Prečítjate si tiež: Viete, ako sa chrániť pred stratami na kryptomenovom trhu?

Fungovanie projektu si viete pomerne jednoducho overiť aj sami. Skúste im na niektorej zo sociálnych sieti napísať a požiadať o pomoc, alebo radu. Uvidíte, či sú ochotní pomôcť s riešením, alebo či sa do komunikácie zapojí aj komunita. Ak je daný kanál neustále zaspamovaný a nikto ho nemoderuje, zvyčajne to nie je dobré znamenie. O projekte vám veľa napovie aj typ ľudí v komunite a spôsob ich komunikácie. Ak ako téma rozhovorov prevláda špekulácia o cene kryptomeny – red flag. Členovia komunity silných projektov majú tendenciu sa skutočne zaujímať o to, ako uspeje samotný produkt a nediskutujú iba cene.

Na záver…

Dnes sme sa pozreli na niektoré záležitosti, na ktoré by ste si pri skúmaní kryptomenového projektu mali dávať pozor. Tieto „red flagy“ nemusia nutne znamenať, že sa jedná o podvod, alebo že projekt nebude úspešný. Je to skôr varovný signál, ktorý by vás mal stimulovať k ďalšiemu hlbšiemu prieskumu. Čím viac podobných signálov objavíte, tým by ste mali byť obozretnejší. Ani to, že vám v dobrom úmysle niečo odporúča blízky priateľ, alebo niekto z rodiny, nemusí nič znamenať. Aj známe podvody istú dobu fungovali tak, že používatelia sa tešili zo ziskov.

Zvýšené množstvo podvodov by malo každého investora povzbudiť k rozsiahlemu prieskumu. Pokojne si pri každom novom projekte prejdite tento článok a následne hodnoťte.  Určite nepodceňujte ani vlastný prieskum a skúste si overiť všetko, čo sa o projekte tvrdí zo všetkých strán.

Na trhu s kryptomenami existuje množstvo sľubných projektov. Vyselektovanie zlých vám ušetrí množstvo problémov a finančných prostriedkov, ktoré následne môžete investovať do tých, ktoré prieskumom prešli.

Zdroje: medium.com, coinmarketcap.com