SPRAVODAJSTVO

Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC z anglického Central Bank Digital Currency) sa v našom spravodajstve vyskytujú pomerne často. Aj napriek tomu, že táto nová forma peňazí nemá s kryptomenami nič spoločné, ľudia (najmä politici či ekonómovia) ich radi prirovnávajú ku kryptomenám či ich dokonca mylne hádžu do tej istej kategórie. Kryptomeny a CBDC sú od seba ale extrémne odlišné, na čo napríklad počas víkendu upozornil Edward Snowden, známy whistleblower a podporovateľ kryptomenového sektora.

CBDC nemajú s kryptomenami nič spoločné

V jednom z jeho nových príspevkov, ktoré nájdete na tomto linku, sa Edward Snowden podelil o svoje názory na CBDC. Jeho článok je však plný informácii a zaujímavých názorov spojených s kryptomenami a preto ho odporúčame všetkým prečítať. Pokiaľ by ste na to ale nemali čas alebo je pre vás level Snowdenovej angličtiny príliš náročný, tak nezúfajte, pretože v nasledujúcich riadkoch si zhrnieme to najpodstatnejšie, čo sa v ňom nachádzalo.

Základná premisa, či celková myšlienka, jeho článku je samozrejme kritika digitálnych mien centrálnych bánk. Snowden okrem iného nielen kritizuje politikov za to, že sa snažia CBDC dostať do finančného systému takmer po celom svete, ale takisto aj poukazuje na to, že z historického hľadiska sa dá tento krok prirovnať hneď ku niekoľkým rozhodnutiam, ktoré sme tu už v minulosti mali. Snowden dokonca zašiel až do časov Rímskej ríše, na ktorých chcel poukázať, že zrieďovanie či oslabovanie hodnoty mincí sme mohli vidieť už vtedy.

Podľa jeho vlastných slov majú byť CBDC iba ďalším krokom, ktorý bude pokračovať v tomto procese, kedy sa bežnému občanovi dostane do jeho vlastného vačku ešte menšia hodnota, ktorú bude navyše musieť čo najskôr minúť. Na to napríklad poukazuje tento jeho tweet, v ktorom píše nasledovné:

„Pýtate sa čo je Central Bank Digital Currency? Ale viete, je to iba „užitočný politický nástroj“ na prirodzené znižovanie úspor bežných pracovníkov v štáte, pokiaľ ich nemíňajú dostatočne rýchlo.“

CBDC a absolútna strata slobody či súkromia

Snowden ale zašiel so svojou kritikou oveľa ďalej. Okrem toho, že skritizoval napríklad celý finančný systéme založený na komerčných bankách, pridal aj jednu nie veľmi peknú predikciu, ktorá sa podobá na Orwellov román 1984.

Snowden si totižto myslí, že v budúcnosti, v ktorej by sa používali CBDC, by centrálna banka, či všeobecne štát, mal také extrémne množstvo informácii o každom individuálnom človeku, že by mohol bez problémov zasahovať do jeho každodenných rozhodnutí. V jeho prípade to uvádza na príklade starého strážnika, ktorému práve doktori naordinovali nielen viac pohybu, ale takisto aj oveľa zdravšiu životosprávu (napríklad menej cukru a sladkého) na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu.

V centralizovanom štáte, kde sú CBDC jedinou formou platobného systému, by sa tak podľa Snowdena bez problémov mohlo stať, že si daný strážnik nebude môcť kúpiť lízatko či sladkosť, aj keby to malo byť čo i len pre jeho vnučku. Práve extrémna centralizovanosť informácii a dát o každom jednom z nás, ktorá by tak prepájala napríklad zdravotné záznamy s bankovými účtami (prostredníctvom CBDC), by tak jednoducho mohla zabrániť nášmu strážnikovi k tomu, aby kúpil svojej vnučke sladkosť len na základe jeho zdravotného stavu či rozhodnutia jeho lekára.

Napriek tomu, že sa na prvý pohľad môže zdať, že tento scenár je pritiahnutý za vlasy, sa skúste aj vy zamyslieť, či vám náhodou niekedy banka zamietla platbu či odmietla otvoriť účet. Aj to by sa pred niekoľkými dekádami či rokmi možno zdalo ako pritiahnuté za vlasy. Veď ide o vaše peniaze. Presne tak ako ide v prípade starého strážnika o rozhodnutie kúpiť sladkosť svojej vnučke. CBDC tak podľa Snowdena ani zďaleka nie sú iba ďalším evolučným krokom financií, ktorý si môžeme dovoliť ignorovať. Dopady CBDC by totižto mohli ovplyvniť každého z nás takmer na dennej báze.