SPRAVODAJSTVO

Asi ste si už všimli, že čoraz častejšie publikujeme články na tému CBDC. A aj napriek tomu, že CBDC ani zďaleka nie sú kryptomeny (čo si potvrdíme aj v tomto článku), tak s kryptomenami sú prepojené. A to najmä preto, že CBDC budú tvoriť pre kryptomeny teoretickú hrozbu a konkurenciu, kvôli ktorej sa môžu regulátori a centrálne banky pokúsiť kryptomeny zakázať. Na to ale budú musieť vytvoriť najprv svoje vlastné CBDC, na čom aktuálne pracujú desiatky bánk po celom svete. Podporujú ich pritom aj také medzinárodné inštitúcie ako IMF, BIS či WB, ktorých prístup ku CBDC začína byť čoraz pozitívnejší. To ale ani ďaleka nie je pozitívne pre kryptomeny či celkovo finančné súkromie.

Budú mať centrálne banky „absolútnu kontrolu“ nad peniazmi?

Jeden z najväčších problémov, ktorý je s CBDC spojený, je ich extrémna miera centralizovanosti. Napriek tomu, že sa CBDC majú tváriť ako kryptomeny alebo digitálne meny, v skutočnosti pôjde iba o digitálnu formu tých istých peňazí, ktoré sú používané doteraz (pochopiteľne závisiac od dizajnu). Problémom ale je, že pokiaľ sa z hotovosti stane digitálna hotovosť (čo CBDC majú predstavovať), tak ľudia stratia akékoľvek finančné súkromie, pretože všetky peniaze vo forme CBDC bude mať na starosť centrálna banka danej krajiny.

To, či už chtiac alebo nechtiac, potvrdil aj hlavný predstaviteľ Bank for International Settlements (BIS – Banka pre medzinárodné zúčtovanie), Agustin Carstens. Jeho posledné vyjadrenia by bez problémov pobúrili nielen kryptomenových fanúšikov, ale aj kohokoľvek mimo kryptomenový svet, kto si čo i len trochu váži svoje súkromie.

„Dnes nevieme, kto použije 100 dolárovú bankovku alebo kto zaplatí 1 000 peso. Hlavný rozdiel medzi CBDC je, že centrálna banka bude mať absolútnu kontrolu nad pravidlami a reguláciami, ktoré budú určovať to, ako sa budú môcť peniaze predstavujúce pasíva centrálnej banky používať. Navyše budeme mať aj technológiu, ktorá nám pomôže s presadením týchto pravidiel.“

Nie, toto nie je citát zo žiadneho dystopického románu, ale slová priamo jedného z najmocnejších regulátorov na svete. Agustin Carstens sa tak priamo vyjadril, že centrálna banka chce mať „absolútnu kontrolu“ nad tým, ako každý jednotlivec či spoločnosť využíva svoje financie. S tým samozrejme bude mať schopnosť mraziť účty, pozastavovať platby či samozrejme sledovať všetky transakcie. Tu je tým pádom problém jasný takmer okamžite.

Prečítajte si tiež: Jack Dorsey: Square pripravuje vlastnú Bitcoin hardware peňaženku

Okrem toho, že by centrálne banky mali neuveriteľnú moc, tak by robili niečo, čo nemá byť ich cieľom alebo zmyslom. Centrálne banky tu nikdy neboli na to, aby nás kontrolovali. Ich cieľom mala byť vždy primárne stabilita finančného systému a jeho čo najefektívnejšie využívanie. Aj keby CBDC priniesli stabilitu vo finančnom svete (čo je viac ako nepravdepodobné), tak pokiaľ by mali centrálne banky „absolútnu kontrolu“ nad financiami ľudí po celom svete, tak je jasné, že minimálne politický svet stabilný určite nebude kvôli strate súkromia.

Centrálne banky po celom svete hľadajú riešenia pre CBDC

Aj napriek tomuto všetkému sa Christine Lagarde, šéfka IMF, vyjadrila, že aktuálne pracuje na vývoji CBDC viac ako 80 centrálnych bánk po celom svete. Tie sú v rôznych štádiách vývoja, od sledovania a skúmania možných dopadov CBDC prostredníctvom modelov, až po testovanie už vyvinutej CBDC.

Pridaj sa do VIP skupiny a získaj náskok pred ostatnými! VIAC INFO TU.

Navyše, Agustin Cartens sa vyjadril, že CBDC tu budú skôr, ako sa môže zdať. O tom už azda asi nikto nepochybuje, keďže na vývoji týchto „mien“ pracuje obrovské množstvo centrálnych bánk. Z nich vyniká najmä Čína, pri ktorej je viac ako pravdepodobné, že do roka sa jej DC/EP projekt (známy aj ako digitálny yuan či e-yuan) podarí efektívne implementovať ako novú digitálnu menu. No a potom bude zaujímavé sledovať, akým smerom sa uberú regulácie či stabilita finančného systému v tejto krajine.

Zdroje: https://www.forbes.com/, https://bitcoinist.com/, https://beincrypto.com/