Transakčné poplatky sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystému kryptomien

Pri rôznych debatách o kryptomenách a blockchaine sa mnoho z nás pomerne často stretáva s otázkami spojenými s transakčnými poplatkami. Ani skúsenejší krypto obchodníci niekedy netušia ako to presne funguje, od čoho závisí výška poplatkov a prečo sú neoddeliteľnou súčasťou fungovania digitálnych peňazí. Poplatky a ich fungovanie sa dokonca pri jednotlivých blockchainoch líšia. Jedná sa o technickejšiu tému, ale pokúsime sa o jednoduché vysvetlenie základných súvislostí, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tejto problematike.

Ako poplatky na blockchaine vlastne vznikli

Poplatky za transakcie sú spojené už so vznikom prvej kryptomeny – Bitcoinu. Jeho autor, známy pod pseudonymom Satoshi Nakamoto sa inšpiroval nápadom Adama Backa, ktorý bol založený na takzvanom Proof of Work (PoW). Bitcoin na tomto systéme funguje dodnes. Transakčné poplatky mali v tom čase jediný účel – elimináciu preťaženia siete prostredníctvom jej zaspamovania. Transakčný poplatok bol vtedy nastavený na minimálnu hodnotu 0,01 BTC, čo by pri dnešných cenách bitcoinu dnes spôsobilo extrémne predraženie fungovania tohto blockchainu. Vývojári preto sieť aktualizovali a okrem vypustenia pravidla o minimálnom poplatku, zväčšili prostredníctvom aktualizácie SegWit2x aj veľkosť blokov.

Tento systém, ktorý aktuálne slúži najmä na udržanie motivácie ťažiarov a teda chodu celej siete, si osvojili aj ďalšie blockchainy. Niektoré, napríklad Ethereum, však aktuálne pracuje na prechode na nový systém Proof of Stake (PoS). Odlišnosti, výhody a nevýhody týchto dvoch systémov sú témou na samostatný článok a budeme sa im venovať inokedy.

Poplatky predstavujú odmenu a motiváciu pre ťažiarov

Aby bola transakcia považovaná za úspešne dokončenú (platnú), musí byť oficiálne zapísaná do blockchainu – verejnej databázy všetkých transakcií. Na scénu tak prichádzajú ťažiari, čo sú výkonné počítače po celom svete, ktoré využívajú veľký výpočtový výkon a teda aj značné množstvo elektrickej energie. Transakcie spájajú do blokov a po spracovaní (vyťažení) celého bloku a jeho validácii zvyškom siete, získavajú odmenu za vynaloženú prácu. Tá sa skladá z dvoch častí. Prvú zložku tvorí novovzniknutá (vyťažená) kryptomena. Napríklad pri bitcoinovom blockchaine je to aktuálne 6,25 BTC za blok. Druhá časť odmeny je tvorená všetkými poplatkami za transakcie v danom bloku.

Pridaj sa do VIP skupiny a získaj náskok pred ostatnými! VIAC INFO TU.

Ťažiari sú tak motivovaní, aby ako prvé overovali transakcie s vyšším poplatkom. Je na rozhodnutí používateľa, akú výšku poplatku si zvolí. Ak potrebuje, aby bola transakcia spracovaná čo najrýchlejšie (napríklad hneď v nasledujúcom bloku), zvolí si vyššiu úroveň poplatku. Výška poplatkov tak priamo súvisí s aktuálnymi podmienkami na sieti a veľkosťou spracovávanej transakcie. Pod pojmom „veľkosť transakcie“ je myslené, koľko miesta zaberú jej dáta v bloku a nie objem finančných prostriedkov, ktorý sa prostredníctvom nej presúva. Transakčnýpoplatok tak nijak nezávisí od sumy, ktorú posielate.

Rozhodujúce sú aktuálne podmienky na sieti a veľkosť transakcie

Jeden blok na blockchaine môže obsahovať len obmedzené množstvo dát a teda sa doňho môže zahrnúť len určitý konečný počet transakcií. V čase preťaženia siete, keď na overenie čaká veľké množstvo transakcií, stúpa logicky aj výška poplatku, potrebného na čo najrýchlejšie spracovanie transakcie. Ťažiari z ekonomických dôvodov uprednostňujú čo najmenšie transakcie (z pohľadu množstva dát) s čo najvyššími poplatkami.

Veľkosť poplatkov je na jednotlivých blockchainoch odlišný

Poslednou nezodpovedanou otázkou tak pravdepodobne ostáva, prečo sa výška poplatkov pri rôznych kryptomenách natoľko líši. V tomto smere je v platnosti jednoduché pravidlo. Čím viac transakcií dokáže sieť za sekundu spracovať (vyššia priepustnosť siete), tým nižšie poplatky.

Prečítajte si tiež: Changpeng Zhao: Burzy zarábajú miliardy a FIAT už nepoužíva

Dnes existujú desiatky rôznych populárnych blockchainov a takmer každý z nich je špecifický aj výškou svojich poplatkov. Napríklad na blockchaine Ripple, čo je však centralizovaná sieť, sú poplatky väčšinou takmer nulové. Podobne nízke poplatky majú aj blockchainy ďalších projektov – Cardano, Bitcoin Cash a Litecoin. Tu sa výška poplatkov pohybuje rádovo pod hodnotou 1 centu.

Úplne iný prípad je však Bitcoin, pri ktorom za transakciu zaplatíte aj niekoľko dolárov a absolútnym extrémom je aktuálne Ethereum. Na tomto blockchaine sa môžete vo výnimočných prípadoch stretnúť aj s poplatkom siahajúcim až k úrovni 100$, čo viedlo k špekuláciám, že niektoré projekty by sa mohli začať z ekonomických dôvodov presúvať na iné alternatívne blockchainy. Práve príliš vysoké poplatky viedli Ethereum k pripravovanému prechodu na systém Ethereum 2.0 a systém Proof of Stake.

Zdroje: blockchain.com, cointelegraph.com

Pridaj komentár

Zatvoriť menu
×

Cart